Tichý úhyn: prečo miznú včelstvá
Včely nemiznú s výbuchom, ale potichu — jedno oslabené včelstvo za druhým. Za úhynmi stojí kombinácia klieštika, chémie a klímy, ktorú žiadne jedno opatrenie nevyrieši.
Zánik včelstva zriedka prichádza naraz. Prichádza potichu — cez oslabenú imunitu, cez zimu, ktorú kolónia neprežije, cez jar, keď sa úľ jednoducho nerozbehne. Za posledné roky sa úhyny včelstiev stali chronickým problémom včelárov po celom svete a Slovensko nie je výnimkou. Za tichým miznutím nestojí jedna príčina, ale ich súbeh.
Odborníci hovoria o troch prekrývajúcich sa tlakoch. Prvým je klieštik včelí (varroa) — parazit, ktorý oslabuje včely a prenáša vírusy, a ktorého tlmenie je celoročným bojom. Druhým je chémia — pesticídy, ktoré včely priamo zabíjajú alebo dlhodobo oslabujú ich orientáciu a imunitu. Tretím je klíma a strata pastvy — premenlivé počasie a ochudobnená krajina, ktoré berú včelám potravu v nesprávnom čase.
Klieštik, ktorý nedá pokoj
Klieštik včelí je pre včelára tým, čím je africký mor pre chovateľa ošípaných — trvalá hrozba, ktorá si vyžaduje neustálu pozornosť. Na rozdiel od moru sa však dá tlmiť, nie však vyhubiť. Zanedbané ošetrenie proti varroe je najčastejšou príčinou zimných úhynov. Boj s ním je preto rytmom celého včelárskeho roka a odlišuje skúseného chovateľa od začiatočníka.
Včely nezmiznú za jednu noc. Zmiznú za jednu zle zvládnutú zimu — a takých zím pribúda.
Chémia a mlčanie polí
Druhým frontom je vzťah s poľnohospodárstvom. Tá istá repka, ktorá je pre včely bohatou znáškou, sa ošetruje prípravkami, ktoré im v nesprávnom čase škodia. Kľúčom je disciplína pri postrekoch — dodržiavanie termínov mimo kvitnutia a včasné informovanie včelárov v okolí. Tam, kde táto komunikácia zlyhá, doplácajú na to obe strany: včelár stratou včelstiev a pestovateľ horším opelením.
Prečo sa to týka každého
Úhyn včelstiev nie je len smútkom včelárov. Je to strata opeľovacej kapacity, na ktorej stojí časť úrody olejnín, ovocia a záhrad. Preto sa zdravie včiel stalo indikátorom zdravia celej krajiny — čistoty prostredia, rozumného používania chémie a pestrosti biotopov. Slovensko so svojimi tisíckami drobných včelárov má hustú sieť týchto „senzorov". Otázkou zostáva, či ju dokáže udržať pri živote — pretože keď stíchne úľ, o čosi tichšie zarodí aj pole.