Dve tretiny štátnej pôdy na prenájom patria mŕtvym dušiam

Slovenský pozemkový fond ponúka na prenájom 307 184 hektárov. Presná mapa ukazuje, že väčšina z nich nepatrí štátu — spravuje ju za vlastníkov, ktorých nikto nepozná.

Keď na Slovensku hľadáte pôdu na prenájom od štátu, prídete k Slovenskému pozemkovému fondu. Ten dnes ponúka 307 184 hektárov roztrúsených v 899 512 parcelách naprieč 77 okresmi. Málokto však vie, že len menšia časť tejto pôdy skutočne patrí štátu. Zvyšok — a je ho výrazná väčšina — vlastnia ľudia, ktorých kataster nepozná menom, dátumom, ani adresou. V úradnom jazyku sú to nezistení vlastníci.

Pôdny Radar spojil verejný zoznam SPF „na prenájom" s presnou geometriou katastra a prvýkrát ho zobrazil ako mapu — parcelu po parcele, s ich skutočnými hranicami. Výsledok je obraz, ktorý sa v tabuľkách stráca: štátny fond je z veľkej časti správcom pôdy po ľuďoch, ktorí zomreli bez dohľadaného dediča.

Dva režimy jedného fondu

Slovenský pozemkový fond spravuje dve odlišné kategórie pôdy a je dôležité ich nezamieňať. Prvou je pôda vo vlastníctve štátu (v mape označená ako SR-SPF) — tú štát reálne vlastní a fond ju spravuje ako svoj majetok. Druhou je pôda nezistených vlastníkov (NV-SPF) — súkromné parcely, ku ktorým sa nenašiel žijúci a doložený vlastník, a zákon ich správu zveril práve fondu, kým sa vlastník nedohľadá.

Rozdiel je zásadný. Pri štátnej pôde je prenájom nakladaním s vlastným majetkom. Pri pôde nezistených vlastníkov je fond len dočasným správcom cudzieho majetku — nájomné z nej sa nespotrebúva ako štátny príjem, ale patrí vlastníkovi, ktorý sa raz môže prihlásiť. Práve preto je pomer týchto dvoch kategórií najdôležitejším číslom celej mapy.

Z každých desiatich hektárov, ktoré štátny fond ponúka na prenájom, patrí zhruba šesť ľuďom, ktorých kataster nevie identifikovať.

Takmer päť miliónov mien, ktoré nikto nespojil s parcelou

Rozmer problému nezistených vlastníkov je ťažké preceniť. Verejný zoznam, ktorý SPF vedie na účel ich dohľadania, obsahuje 4 950 231 záznamov a približne 822 100 unikátnych mien. Sú to prevažne dedičia po pôvodných vlastníkoch spred desaťročí, pri ktorých sa dedičské konanie nikdy neuzavrelo, meno v katastri zostalo bez rodného čísla alebo adresy, a majetok tak „osirel".

Tento stav má korene v dejinách 20. storočia — v komasáciách, v období, keď na súkromné vlastníctvo pôdy nikto neprihliadal, a v drobení pozemkov medzi mnoho dedičov na malých podieloch. Výsledkom je pôda, ktorá právne niekomu patrí, ale prakticky ju nemá kto spravovať — a tak ju spravuje štát prostredníctvom fondu.

Kde je štátnej a „osirenej" pôdy najviac

Pôda SPF nie je rozložená rovnomerne. Najviac jej je v okresoch juhu a východu — v regiónoch s veľkými lánmi, historicky členitým vlastníctvom a slabšou ekonomickou aktivitou, ktorá tlačí na dohľadávanie dedičstiev. Nasledujúci rebríček ukazuje okresy s najväčšou výmerou SPF pôdy na prenájom a v zátvorke podiel, ktorý pripadá na nezistených vlastníkov.

Pre hospodára je táto mapa praktickým nástrojom. Ukazuje, kde sa dá reálne získať pôda do prenájmu od štátu, aké veľké sú jednotlivé parcely a v akom katastrálnom území ležia. Na rozdiel od úradného zoznamu, ktorý je len tabuľkou parcelných čísel, mapa umožňuje pozrieť sa na konkrétnu parcelu, jej hranice a susedstvo — a rozhodnúť sa, či o ňu má zmysel žiadať.

Prečo na presnosti záleží

Každá parcela na mape má skutočnú hranicu z katastra nehnuteľností, nie približný odhad. To znie ako technický detail, ale je to podstata dôveryhodnosti. Pri pôde je rozdiel medzi „približne tu" a „presne táto parcela" rozdielom medzi orientačným náčrtom a podkladom, na ktorom sa dá stavať rozhodnutie. Parcely, ktoré sa nepodarilo jednoznačne spárovať s katastrálnou geometriou, preto mapa vôbec nezobrazuje — radšej ukáže menej, ale presne.

To isté platí pre rozlíšenie štátnej a „osirenej" pôdy. Zamieňať ich by znamenalo tvrdiť, že štát vlastní to, čo len spravuje za niekoho iného. Mapa preto oba režimy dôsledne oddeľuje a farebne odlišuje — nie ako právne posúdenie, ale ako vernú reprodukciu toho, čo hovorí verejný zoznam fondu.

Pôda, ktorá čaká na svojho človeka

Nezistení vlastníci nie sú abstrakcia. Za každým z tých 822 100 mien je konkrétna parcela a konkrétny príbeh rodiny, ktorá o svoj majetok — často bez toho, aby o tom vedela — prišla do správy štátu. Zverejnený zoznam existuje práve preto, aby sa vlastníci alebo ich dedičia našli. Ak v ňom niekto objaví meno svojho predka, má právo začať konanie a pôdu si nárokovať späť.

Do tej doby zostáva pôda v ponuke na prenájom — obhospodarovaná, ale v akomsi právnom predsieni. Mapa SPF pozemkov ju robí prvýkrát viditeľnou v mierke celej krajiny: nie ako riadok v zozname, ale ako kus zeme s hranicami, ktorý na niekoho čaká.